|
RNDr. Zoltán Schmidt,
CSc (21.2.1928 Hronec - 14.7.2008 Šaštín-Stráže)
Otec Zoltána, Vincent Schmidt, bol pôvodne strojvodcom. na horehronskej
úzkokoľajnej lesnej železnici v Hronci. Po zranení v prvej svetovej
vojne pracoval v lokomotívnom depe v Satu-Mare, potom sa vrátil do
Hronca (dnes okres Brezno). Tu 21. februára 1928 ako druhorodené dieťa
začal svoju životnú púť i Zoltán Schmidt.
V Hronci na Horehroní začal v roku 1933 chodiť do
prvej triedy ľudovej školy, no v priebehu roka sa rodina presťahovala do
Bratislavy, kde ukončil školskú dochádzku. V školskom roku 1938/39 začal
študovať na bratislavskom gymnáziu, ktoré navštevoval po kvintu. V
školskom roku 1945/46 vstúpil do noviciátu Spoločnosti svätého Františka
Salezského v Svätom Beňadiku. Potom pokračoval v štúdiách v rámci
saleziánskeho spoločenstva v Trnave a v Hodoch. Maturoval v roku 1949 v
Saleziánskom pedagogickom inštitúte v Galante. Po maturite nastúpil na
pedagogickú prax do Saleziánskeho ústavu v Nitre vo funkcii asistenta
oratória. V apríli 1950 bol po likvidácii kláštorov odvezený do Šaštína,
potom do Podolínca a nakoniec do Kostolnej pri Trenčíne. Pracoval na
Priehrade mládeže, potom ako vojak v povestných pomocných technických
táboroch až do uvoľnenia pre prijatie na štúdium.
Ďalšie štúdium začal na Prírodovedeckej fakulte
Slovenskej univerzity, po jej rozdelení na Geologicko-geografickej
fakulte, kde študoval kombináciu geografia – biológia - geológia. Po jej
ukončení rok pôsobil ako pedagóg v Prešove a o rok nato v roku 1955 sa
začalo jeho účinkovanie v múzeu. Nastúpil ako kustód anorganických
zbierok do Prírodovedného oddelenia Slovenského múzea (dnes Slovenského
národného) v Bratislave, kde sa sústredil na budovanie prvej geologickej
expozície Slovenska a pracoval tiež na získavaní zbierkového fondu
mineralógie, petrografie, geológie a paleontológie.
Geologickú expozíciu, pre ktorú múzeum vtedy
nemalo dostatočné zbierkové fondy, sa mu podarilo vytvoriť len vďaka
úzkej spolupráci s pracovníkmi Prírodovedeckej fakulty Univerzity
Komenského a Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave - akademikom
Andrusovom, prof. Lukáčom, doc. Gorekom a prof. Luknišom. Za vytvorenie
geologickej expozície, ktorá bola otvorená 15.6.1958, bolo Zoltánovi
Schmidtovi udelené Čestné uznanie za rozvoj slovenského múzejníctva
ministrom kultúry ČSSR. V určitých časových intervaloch zastával Zoltán
Schmidt funkciu vedúceho prírodovedného oddelenia. Napriek odborným,
organizačným a tvorivým úspechom rozviazal po politických previerkach v
roku 1960 pracovný pomer so SNM a vstúpil do služieb Geologického ústavu
Dionýza Štúra. V rokoch 1962 až 1964 pracoval v Geofonde v oddelení
vrtnej dokumentácie Slovenska a v decembri 1964 sa vrátil do
Geologického ústavu Dionýza Štúra. Ako vedecký pracovník -
paleobiogeograf so špecializáciou na kvartérne mäkkýše a stavovce
pleistocénu Slovenska pracoval v oddelení kvartérnej geológie,
pokračoval v postgraduálnom štúdiu,. ziskal titul RNDr. i kandidáta
geografických vied v odbore fyzický zemepis. Zoltán Schmidt svojou
vedeckou činnosťou rozšíril poznatky o faune cicavcov kvartéru na
Slovensku, zvláštnu pozornosť zaslúžia práce k jej datovaniu metódou
C-14.
Súčasne s vedeckou činnosťou v oblasti
paleogeografie od roku1967 pokračoval i v teologickom štúdiu na
Bohosloveckom učilišti saleziánov. V roku 1981 bol vysvätený v
Košiciach. V roku 1984 ukončil pracovný pomer na Geologickom ústave,
vstúpil do pastorácie nitrianskej diecézy a stal sa správcom Farského
úradu v Podhoranoch s tromi obcami, z toho dvoch s prevahou veriacich
maďarskej národnosti. Naučil sa po maďarsky, bol obľúbený a jeho prácu
vysoko hodnotili. Po desiatich rokoch odišiel v roku 1993 ako čestný
dekan k saleziánom.
Práve v tomto období začína jeho aktívne
pôsobenie v regióne Zahoria. Dóchodok v stálom pracovnom zaujatí trávi v
Saleziánskom kláštore Dona Bosca v Šaštíne - Strážach. Počas dvoch rokov
1993 – 1995 bol profesorom na gymnáziu Jána Bosca. Napriek podlomenému
zdraviu bol výpomocným duchovným farského úradu v Šaštíne. Opätovne sa
vrátil k svojmu pôvodnému odboru - múzejníctvu a neúnavne sa pustil do
budovania expozície, edičnej a prezentačnej činnosti v Bazilike
Sedembolestnej Panny Márie a saleziánskom kláštore.
Významnou aktivitou v tejto oblasti bolo založenie
Mariologického múzea slovenskej národnej svätyne v Šaštíne - Strážach.
Zároveň sa stal jeho kustódom. Expozícia je umiestnená na poschodí v
ľavom trakte Baziliky Sedembolestnej Panny Márie s výhľadom do jej lode.
Slávnostne ju dňa 15. septembra 1997 otvoril kardinál Jozef Tomko.
Patrónku Slovenska tu nachádzame stvárnenú v podobách, ako ju videli a
chápali prostí ľudia aj profesionálny umelci.
V septembri 1998 počas celonárodnej púte
sprístupnil výstavu Náčrt geografie Šaštína -Stráží, ktorú usporiadal
spolu s Obecným úradom pri príležitosti 780. výročia prvej písomnej
zmienky o obci. V rovnakom termíne bola prezentovaná aj rovnomenná kniha
Zoltána Schmidta Náčrt geografie Šaštína -Stráží.
Spracované podľa časopisu Záhrie
5/2003
|
