Popis jednotlivých častí baziliky

Stavba baziliky sa viaže k úcte Sedembolestnej Panny Márie, ktorej milostivá soška je na hlavnom chrámovom oltári. V roku 1736 sa začali práce na výkopoch a na spevnení pôdy. Plán stavby vychádzal z projektu veľmi súceho architekta - pavlinského kňaza P. Mateja Vépiho. Pôvodný rozsiahlejší plán sa však pre finančné nedostatky neuskutočnil. V roku 1756 bol interiér chrámu z väčšej časti dohotovený a začalo sa s výmaľbou svätyne a chrámovej lode, ktorú zhotovil významný maliar Jozef J. Chamant. V roku 1765 boli v pôvodných vežiach umiestnené zvony. Opravy hlavného priečelia sa uskutočnili v r.1813, opravy striech v rokoch 1851-52. V roku 1987 začali veľmi rozsiahle práce na bazilike. Ide o obnovu, opravy a reštauračné práce na strechách, nové zastrešenie a obnova dvoch veží, nová elektrifikácia ako aj reštauračné práce na sochách a maľbách.

Západné - hlavné priečelie baziliky má stavebne zvýraznenú strednú časť s hlavným portálom. Viacetážové priečelie má v prízemí vstupný portál so štyrmi bočnými polstĺpmi a sergementovým frontónom. Pod zuborezom - v celej šírke priečelia je nápis: Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina. Mohutné priečelie ukončujú dve vysoké veže. Povodne boli len po vážku strednej strechy. Veže sú delené profilovanými rímsami na tri časti. Okná sú polkruhovo zaoblené. Veže sú zakončené laternovými baňkami, nad ktorými sú ozdobné gule so vsadeným krížom. Po stranách hlavného vchodu sú polstĺpy ozdobené pestro vypracovanými hlavicami a barokovými vázami. Hlavná loď so sedlovou strechou má škridlovú krytinu, bočné kaplnky s pultovými strechami sú kryté plechom.

Svätyňa polkruhového uzáveru má strop vo forme štvrť kupoly, ktorá je prerušená tromi oválnymi oknami. Plán oltáru vypracoval Anton Hilebrant. Podľa jeho plánu bol oltár aj postavený v roku 1764 s menzou z červenkastého mramoru. Na tento oltár bola uložená milostivá soška Sedembolestnej. Oltár je jednoduchý a tvorí akoby pozadie s rozvinutou drapériou.
Socha Sedembolestnej je 85 cm vysoká a 91 cm široká. Z oboch strán oltárneho stola sú na podstavcoch umiestnené sochy: vľavo sv. Ján apoštol pri nohách s orlom, vpravo Mária Magdaléna s nádobou na olej. Pohľady sôch sú upreté na Sedembolestnú.

Chrámová loď nadväzuje na užšiu svätyňu triumfálnym oblúkom. Pri ľavej päte tohto oblúka sú na podstavci dve nové sochy sv. Cyrila a sv. Metoda. Ku kostolnej lodi sú napojené bočné tri a tri kaplnky, pri sakristiách bočné východy a na západnej strane podvežia s chórom. Pod pásom zuborezu sú zlátené nápisy, z ktorých nás upútajú slová z piesne "Patrónke Slovenska" : My, Slováci, Teba, Matka, čo patrónku vzývame, tvoje preveliké bôle často v srdci mávame. Podvežové priestory sú zaklenuté.

Kazateľnica je umiestnená na pilastroch pravej strany chrámu. Je bohato vyrezávaná a zdobená. Štyria anjelici nesú atribúty cirkevných otcov: pápežskú tiaru,, kardinálsky klobúk, biskupskú mitru a palicu.

Výmaľba chrámu - Rozsiahle práce na výmaľbe chrámu urobil cisársky dvorný maliar francúzskeho pôvodu Ján Jozef Chamant. Jeho maľby dokazujú majstrovské dielo. Na klenbe svätyne vymaľoval stĺpové siene s mramorovými balkónmi. Ďalšie klenby vymaľoval oslávením Panny Márie. Na klenbe Chrámovej lode je let anjelov nesúcich Veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša. Po pätách klenbových pásov sú formované a vyplnené medailóny a rôzne ozdoby, medzi nimi aj obrazy štyroch cirkevných otcov: sv. Ambróza, sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Gregora Veľkého, a štyroch evanjelistov.

Chór - Na chóre bol povodne dvojmanuálový organ s 23 registrami, ktorý dala postaviť Mária Terézia v roku 1771. Nový organ, jeden z najväčších u nás vôbec, bol inštalovaný v roku 1950. Je 5 manuálový s takmer 100 registrami.  Organ bol v čase postavenia najväčším organom vo vtedajšej ČSR. Na chóre za čias pôsobenia pavlínov pôsobila chrámová hudba a speváci.

Kaplnky - Po oboch stranách chrámovej lode sú tri a tri kaplnky.

PRVÝ OLTÁR - zobrazuje Jána Bosca, zakladateľa saleziánov. Nad postavou svätca je Panna Mária Pomocnica kresťanov a okolo chlapci. Autorom je Ernest Hochschertner.

DRUHÝ OLTÁR - je zasvätený sv. Pavlovi, pustovníkovi. V popredí ženská postava drží korunku. Maľba je pravdepodobne dielom J. L. Krackera z roku 1757.

TRETIA KAPLNKA - s oltárom sv. Anny. Autorom je J. L. Kracker.

PRVÁ SEVERNÁ KAPLNKA -je zasvätená svätej rodine.

DRUHÁ KAPLNKA - je v nej oltárna maľba sv. Jána Nepomuckého, ktorého anjeli nesú do neba. V dolnej časti je podpis: J. L. Kracker Pins. A. 1757.

TRETIA KAPLNKA je zasvätená sv. anjelom strážcom. Maľba predstavuje archanjela Rafaela s Tobiášom.
Priestory medzi sakristiami a bočnými kaplnkami po oboch stranách chrámu vypĺňajú bočné vstupné priestory. Severný vyúsťuje k trojbokej kaplnke, južný do kláštornej chodby. V bočných kaplnkách sú umiestnené aj pekne vypracované drevené spovedelnice.

Po celej južnej dĺžke baziliky, medzi bazilikou a kláštorom je dlhá chodba, z ktorej vedú otvory do kláštora, baziliky a sakristie. V závere chodby je umiestnený na stene pekný masívny kríž. Na murive kostola je mramorový náhrobník Imricha Czobora. Pôvodne bol tento epitaf vo farskom kostole Povýšenia sv. kríža. Stena pri chráme je zaplnená viacerými staršími maľbami, tabuľami o pamätných udalostiach, fotografiami a oznamami.