Šaštín-Stráže je polyfunkčným mestom z hľadiska funkčného typu obcí. Z priloženej ukážky pôdorysných typov sídiel mestských častí, Šaštína a Stráží, vypozorujeme niekdajšiu pôdorysnú formu historického jadra Šaštína s neúplným štvoruholníkovým námestím, s kostolom Svätého Jána Bosca (predtým Povýšenia svätého kríža) a Loretánskou kaplnkou aj farskou budovou. Šaštín sa postupne stával pozdĺžnym mestečkom s ulicovou sieťou. Pôdorysný ulicový typ Straží nad Myjavou sa rozvíjal na hromadný cestný typ, teraz už tejto časti mesta. Obyvateľstvo Šaštína a Stráží žilo a žije v súvisle zastavanom areáli.
      V roku 1961 malo naše mesto 4515 obyvateľov (2216 mužov, 2299 žien) a v roku 1970 ich malo 4678, z toho bolo 2283 mužov a 2395 žien. V roku 1980 sa zvýšil počet obyvateľov na 4928, 2423 mužov, žien 2505. V roku 1991 sa znížil na 4787 obyvateľov, 2356 mužov, žien 2431. V roku 1995 malo mesto 4890 obyvateľov (2440 mužov a 2450 žien). K 01.01.1997 mal Šaštín-Stráže 4.859 obyvateľov; z toho mužov 2.429, žien 2.430. K 28.05.1998 má mesto Šaštín-Stráže 4920 obyvateľov s trvalým pobytom. Z toho mužov 2458, žien 2462. Prechodný pobyt má 90 obyvateľov.
      Emil Mazúr (1980) udáva, že národnostnú skladbu obyvateľstva v Šaštíne-Strážach tvorili Slováci a Češi. Teraz obyvateľstvo nášho mesta udáva v úradných listinách slovenskú národnosť (napriek zjavnej, približne 7%, rómskej etnickej prítomnosti). V nedávnej minulosti, aj v dávnejšej histórii žili v meste Maďari, Nemci a židovské etnikum; ojedinele aj obyvatelia iných národností.
      Slováci svojim nárečím slovenského jazyka patria k západoslovenskému nárečiu, do juhozápadnej skupiny záhorského nárečia. Neobliekali sa do krojov. Bývali v domoch postavených kedysi z nepálenej, novšie z pálenej tehly; teraz už z pórobetónu.
      V roku 1715 mal Šaštín 53 domácností, v roku 1752 evidoval 148 rodín; v Strážach nad Myjavou žilo v tom roku 67 rodín. V roku 1787 mal Šaštín 272 domov a 2.394 obyvateľov; Stráže nad Myjavou v tom istom roku 156 domov a 1.127 obyvateľov. V roku 1828 bolo v Šaštíne 384 domov a 2.690 obyvateľov; v Strážach nad Myjavou 190 domov a 1.311 obyvateľov.
      Šaštínčania sa zaoberali poľnohospodárstvom, plátenníctvom; Strážania poľnohospodárstvom . V roku 1919 mnohí Strážania pracovali ako murári po celom Slovensku a na Morave. V druhej polovici 16.storočia boli Stráže nad Myjavou pánom Petrom Bakičom de Lak, manželom Uršuly Sárkanyovej, vdovy po Gašparovi Czoborovi (František Kalesný,1981) dosídlené habánskymi rodinami. Založili domy alebo dvory a vyrábali keramické predmety. Týchto príslušníkov nábožensko-sociálneho hnutia anabaptistov, čiže novokrstencov z alpských krajín, doplnilo aj židovské etnikum neskôr dosídlené do Šaštína. V r. 1852 obohatilo náboženskú kultúru nášho mesta aj o architektonickú pamiatku – synagógu. Štefan Ovečka (1998) sa zmieňuje, že v roku 1650 prenajal Valentín Czobor mýta na troch svojich panstvách (Holíč, Šaštín a Ostriež) Židovi Joachimovi za 200 flórenov ročne. Marek Czobor v roku 1725 už určoval práva a povinnosti židovskej obci v Šaštíne. Od roku 1886 sa stal Šaštín aj sídlom Židovského matričného obvodu. Patrilo doň 23 miest alebo obcí. V roku 1843 žilo v Šaštíne 439 a v Strážach 23 židovských rodín. Daňová kniha Obecného úradu v Šaštíne má v roku 1871 zapísaných 130 židovských platiteľov daní. Táto skutočnosť potvrdzuje sústavný vzrast židovského obyvateľstva v našom meste, vzhľadom na rodinných príslušníkov uvedeného počtu židovských platiteľov daní. Ovečka uviedol aj počet Židov, ktorí padli v 1.svetovej vojne (piati). V 2.svetovej vojne zahynulo v koncentračných táboroch 73 Šaštínčanov a Strážanov židovského náboženstva. Dvaja prišli domov, ale po návrate zomreli na následky nevysloviteľného utr penia. Okrem synagógy mala Židovská obec náboženská v Šaštíne svoju školu pri synagóge, modlitebňu na terajšej Štúrovej ulici. Židia tu majú aj svoj cintorín.
      Až na ojedinelú prítomnosť obyvateľov evanjelického a.v. a iných vierovyznaní, sú Šaštínčania a Strážania rímskokatolíci. Väčšinu obyvateľstva mesta tvoria robotníci v priemyselných odvetviach, v poľnohospodárstve, lesníctve a v službách. Ďalej sú to úradníci a technickí pracovníci, učitelia a zdravotníci.
      Väčšia časť obyvateľov nášho mesta má bežný životný štandard a mnohí občania majú až veľmi dobrú životnú úroveň.