Železničná

      Železničnú trať cez naše mesto začali budovať v roku 1895 ako priečnu spojnicu z Kútov do Trnavy, medzi železnicou Bratislava – Kúty – Skalica na Slovensku a Bratislava – Trnava – Sereď, s názvom Uhorská severozápadná miestna dráha. V roku 1897 otvorili budovu železničnej stanice v Šaštíne. Stanica mala len tri koľaje: dve dopravné na križovanie vlakov a jednu koľaj manipulačnú pre odstavovanie vozňov na vykládku a nakládku materiálu. Otvorenie železničnej stanice súviselo so začiatkom čiastočnej prevádzky na úseku Kúty – Jablonica dňa 14. decembra 1897. V ten istý deň otvorili aj prevádzku z Trnavy po Smolenice. Do plnej prevádzky uviedli Uhorskú severozápadnú miestnu dráhu až po dohotovení tunela cez Malé Karpaty s dĺžkou 900 m, 11. júna 1898.
      Železničná doprava zahrňuje prepravu osobnú, nákladnú (s dovozom a vývozom) a pevných palív s vykládkou v Šaštíne-Strážach. Pre zaujíma vosť uvedieme, že v roku 1931 bolo vydaných 58163 cestovných lístkov, do stanice prišlo na vykládku 899 a odišlo 864 naložených vozňov. Osobitný význam v doprave osôb malo aj má naše mesto z hľadiska náboženského, lebo je v ňom celonárodná svätyňa Panny Márie Sedembolestnej, do ktorej prichádza po železnici veľký počet pútnikov. To si vyžaduje vypravovanie mimoriadnych vlakov. Nie menej zaujímavý je aj údaj o nákladnej preprave z roku 1925, kedy naložili 1176 vozňov a vyložili 768 vozňov. Nakládka rapídne stúpala od roku 1955, lebo sa na území nášho mesta začala ťažba piesku. Na začiatku 60. rokov rozšírili stanicu o ďalšie štyri koľaje, ktoré predĺžili a postavili vlečku pre nakládku piesku a do novovzniknutého závodu Pórobetón. Zároveň stanicu vybavili modernejším zabezpečovacím za riadením so svetelnými návestidlami a automatickými závorami. V tých istých rokoch (1961–1967) sa dokončila aj prestavba staničnej budovy.
3. júna 1982, prešiel traťou prvý elektrický vlak.
      Po zelektrifikovaní trate v letnej sezóne prechádzali turistické rýchliky z Nemecka do Bulharska a Rumunska. Ranný vlak z Trnavy chodil priamo bez prestupovania v Kútoch do Bratislavy a tiež opačne z Bratislavy cez Kúty do Trnavy.
      K spádovým obciam železničnej stanice nášho mesta patrili v minulosti Stráže nad Myjavou, Smolinské, Čáry, Kuklov, Štefanov, Lakšárska Nová Ves.

      Autobusová

      Pravidelná autobusová doprava začala vo smere Šaštín – Smolinské – Čáry – Kúty až v roku 1951. Súvisela s časom príchodov a odchodov vlakov zo železničnej stanice nášho mesta alebo Kútov. Od začiatku dopravoval autobus vždy dopoludnia cestujúcich do Senice. Už v nasledujúcich rokoch zosilnili linku do Kútov a zaviedli autobus do Borského Mikuláša na miestnu železničnú stanicu. Od roku 1953 zaviedli spoje do Lakšárskej Novej Vsi a do Studienky.
      Dôležitým strediskom autobusovej dopravy je Senica. V roku 1953 Českoslo venská autobusová doprava (ČSAD), závod Senica otvoril pobočku aj v Šaš tíne (kancelárie a garáže s možnosťou čerpania nafty). F.Podhorský (1980) udáva takýto počet autobusových spojov za 24 hodín: v smere Šaštín-Stráže – Smolinské – Gbely – Skalica 11-20; a 21-30 ich premávalo vo smere Šaštín-Stráže – Kúty a Šaštín-Stráže – Senica; 31-40 autobusových spojov vo smere Šaštín-Stráže-Borský Mikuláš. V súčasnosti Slovenská autobusová doprava (SAD) - pobočka v Šaštíne-Strážach obhospodaruje sedem autobusových liniek dvanástimi vozidlami. Cez mesto prechádza 15 pravidelných autobusových liniek. V pracovné dni mestom prechádza až 135 spojov. V dňoch celonárodných pútí do Šaštína-Stráží prichádza z celého Slovenska aj z cudziny do 100 autobusov. (J.Fríbort, 1998).

      Automobilová

      F. Podhorský (1973) udáva počet automobilov – jednotkových vozidiel za 24 hodín zo Šaštína-Stráží smerom na Malacky cez Borský Jur v rozsahu od 2000 do 3000. Rovnaký počet je aj do Kútov a Senice. Vo smere Šaštín-Stráže – Gbely sa tento počet pohybuje od 1000 do 2000 jednotkových vozidiel.

      Spoje, pošta a telekomunikácie

      Pošta sídli v novej modernej budove od roku 1994. Predtým sídlila oproti reštaurácii a voľakedy na námestí v starej budove.
      V tejto novej budove sídlia aj Slovenské telekomunikácie s novou telefónnou digitálnou ústredňou. V roku 1979 bolo v Šaštíne-Strážach 8-9 telefónnych staníc na 100 obyvateľov (V.Trizna,1980). Ku dňu 3.7.1997 malo už telefón 625 obyvateľov a 281 organizácií, spolu 906 majiteľov telefónnych prístrojov.

      Rozhlas a televízia

      V Šaštíne-Strážach môžeme zachytiť vysielanie rozhlasových staníc S 1, S 2, Reginu, a mnoho iných na stredných, dlhých vlnách a VKV po celý deň i noc.
      Šaštín-Stráže patrí k územiu pokrytému televíznym signálom 1. a 2. programu Slovenskej televízie, ČT 1, ČT 2, Markízy, Joj, Novy, Primy, ORF 1 a 2 a pomocou satelitného prijímača celú škálu iných vysielačov. V katastri susedného Borského Mikuláša je televízny vykrívač na zlepšenie príjmu televíznych programov.

      Energetika

      Celé mesto je osvetlené s vyše 100 výbojkovými pouličnými lampami. Odber elektrickej energie umožňujú v našom meste štyri trafostanice.
      Územím Šaštína-Stráží prechádza tranzitný plynovod. Obyvateľstvo a tunajšie závody sú napojené na miestnu plynofikačnú rozvodnú sieť z regulačnej stanice pri závode Hebel-Pórobetón. Teraz je už plynofikovaných 262 domácností, 20 výrobných prevádzok a 5 veľkoodberateľov, čo je spolu 287 odberateľov plynu. Doteraz v celom meste je vybudovaných 1200 prípojok plynu a v ďalšej plynofikácii sa pokračuje tak, aby na budúci rok v 4. etape bolo plynofikované celé mesto (Ján Hladký, 1998).