Lesné hospodárstvo

      Lesy z celkovej plochy rozlohy územia Šaštína-Stráží (4195,05 ha) zaberajú plochu 1882,7562 ha (v Šaštíne 1748,2444 ha a v Strážach 134,5118 ha). Väčšinu lesného pôdneho fondu (1165,4686 ha) vlastnia Lesy Bratislava, štátny podnik, odštepný Lesný závod Šaštín-Stráže. Ostatná plocha lesa je vo vlastníctve urbárov v Šaštíne (246,6093 ha) a urbáru Stráže (70,8218), súkromných vlastníkov (871,7362 ha), Obecného úradu Šaštín-Stráže (17,6379 ha), rímskokatolíckej cirkvi (0,2011 ha v kat. území Stráže). Tieto lesy, na základe nájomných zmlúv, užíva Lesný závod, okrem urbárov, ktoré hospodária samostatne. V súvislosti so Šaštínskym lesom je treba spomenúť chránenú časť lesa na juhozápadnom okraji Šaštína – Jubilejný les, na ploche 16,03 ha.
      Funkcia lesa a lesného hospodárstva je neoceniteľná. Slúži nielen ako surovinová základňa z hľadiska produkcie dreva ale aj zamestnanosti obyvateľov mesta. Produkcia dreva dosahuje priemernú výťaž v kvalite. Drevo sa odváža do expedičného skladu v Gbeloch, kde sa manipuluje na jednotlivé sortimenty a následne dodáva odberateľom. Pôvodný význam dreva ako zdroja paliva klesá s postupom plynofikácie mesta.
      Les stabilizuje naviate piesky, chráni pôdu a dobre vplýva na okolité poľnohospodárske pozemky. Spomaľuje odtok dažďovej vody. Spôsobuje priaznivú mikroklímu krajiny, udržuje vlahu ovzdušia a iné blahodárne účinky životnému prostrediu organizmov.
      Z drevín je v lese na území Šaštína-Stráží zastúpená najmä borovica lesná (Pinus silvestris) cca 70%. Tvorí súvislé porasty, ďalej je to dub letný (Quercus robur) na 20% a ostatné dreviny: agát biely (Robinia pseudoacacia), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), breza bradavičná (Betula pendula) , ktoré tvoria 10% a iné.
      Hustota lesnej cestnej siete na 1 ha vykazuje hodnotu 12 bm.
      Z celkovej výmery lesov má 85 % lesa hospodársky význam. Asi 1 % tvoria lesy osobitného určenia (rezervácia, rekreácia) a cca 14 % lesov má ochrannú, najmä pôdoochrannú funkciu.

      Poľovníctvo a rybolov

      Okrem zberu liečivých rastlín v lese mal a má les význam aj z hľadiska poľovníckeho. Poľovníctvo je zoskupené v režijnom revíre Lesného závodu Šaštín-Stráže a v Poľovníckom združení Šaštína-Stráží. Združenie vzniklo v období zlučovania častí mesta v roku 1963. Má 30 členov, ktorí hospodária na ploche 2229,80 ha. Z uvedenej skutočnosti uvedieme dovedna sčítaný počet (v r.1997) veľkej úžitkovej zveri, a malej úžitkovej zveri. Z prvej skupiny je na prvom mieste srnec hôrny (Capreolus capreolus) s počtom 166 kusov, sviňa divá (Sus scrofa) 32 kusov a jeleň obyčajný (Cervus elaphus) 12 kusov. Z druhej skupiny, malej úžitkovej zveri, máme k dispozície počty Poľovníckeho združenia. A to: bažant obyčajný (Phasianus colchicus) 140 kusov, jarabica poľná (Perdix perdix) 35 kusov a zajac poľný (Lepus europaeus) 115 kusov. Produkcia diviny na 1 ha poľovnej plochy je 0,20 kg. Z hľadiska rajonizácie poľovnej zveri patrí územie nášho mesta do I. záhorskej chovateľskej oblasti poľovnej zveri. Ryby zase k nížinnej zóne, v rozličných vodných biotopoch na území Šaštína-Stráží (rieka, potoky, jazerá); väčšinou s piesčitým a ílovo-bahnistým dnom.
      Rybolov spravuje Slovenský rybársky zväz, miestna organizácia Šaštín-Stráže (MO SRZ Šaštín-Stráže). Má 233 členov (k 31.05.1998), z toho je 189 dospelých a 44 mladých členov, ktorí pracujú v Krúžku mladých rybárov (žiakov ZŠ). Miestna organizácia vznikla v roku 1966 ako pokračovateľka Rybárskeho spolku v Šaštíne, z tridsiatych rokov. Predtým, po roku 1918, povolenie k rybolovu na rieke Myjave vydávalo Obecné zastupiteľstvo s richtárom, prenajatím jednotlivých úsekov Myjavy. Potom povoľovali rybolov nájomcovia. Teraz MO SRZ Šaštín-Stráže dochováva ryby na štyroch chovných rybníkoch v Šaštíne a jednom rybníku v Smolinskom. Spravuje a organizuje rybolov na piatich jazerách s rozlohou cca 27 ha v revírnom obvode Pri Gazárke, na celom úseku rieky Myjavy v chotári mesta a na jazere v Lakšárskej Novej Vsi. Každoročne na začiatku rybolovu usporadúva rybárske preteky. Časové vymedzenie rybolovu je od 25. apríla do 31. decembra. Čas rybolovu je v každom období rôzny. Povolenie sa vzťahuje aj na druhy rýb a lovnú mieru (napríklad lovná miera kapra je 40 cm, zubáča 50 cm, šťuky 60 cm a sumca 70 cm; môže sa loviť úhor, lieň, amur, ostriež, belička, červenica a pleskáč). Ďalej sa dáva povolenie na počet a množstvo úlovkov v jednom kalendárnom dni. Najviac na dva kusy šľachtených rýb, s maximálnou hmotnosťou rýb 7 kg. Určený je aj spôsob lovenia rýb a iné predpisy.