Výsledná hodnota šaštínsko-strážskej kultúry vzišla zo vzdelania obyvateľov mesta a povolaných odborníkov odinakiaľ. Odzrkadľuje sa vo výrobkoch remeselníkov, predovšetkým v umeleckom remesle a v ľudovom umení, v umelecko-staviteľskej a výtvarnej hodnote a vo výtvarníctve vôbec. Úroveň kultúry nášho mesta bola a je neodlučiteľná od školstva v jednotlivých častiach mesta. Je závislá na odbornej erudícii učiteľov, ochotných sa špeciálne realizovať v mimoškolskej činnosti, tiež na nadaní žiakov. Toto obyvateľom obidvoch častí mesta nikdy nechýbalo. Kultúra ich mesta vychádza zo súhrnu javov tvorivej činnosti vo vývine spoločenstva obyvateľov Šaštína-Stráží. Takmer v každej epoche dejín mesta zisťujeme prínos v jeho materiálnych a duchovných hodnotách. Pozorujeme, ako výchovno-vzdelávacie úsilie jednotlivých osôb vyúsťuje v kultúrno-výchovnom dosahovaní stupňa dokonalosti v telesno-duchovnej kultúre občanov Šaštína-Stráží. Občania sa realizovali v rôznych kultúrno-spoločenských aktivitách ľudových tradícií, remeselníckych cechov, robotníckych spolkov, telovýchovných a športových, cirkevných a mimocirkevných združení, v krúžkoch družstevných organizácií a pod. Deti v škôlkach, mládež v krúžkoch na školách a po príchode saleziánov (od roku 1924 do r. 1950 a po roku 1990) v ich Oratóriu (Ľ. Men ší ková, 1998).
      V takmer každej vednej, umeleckej alebo športovej disciplíne sa súťažilo v miestnom, okolitom, okresnom, celoslovenskom, ba dokonca v športe aj v medzinárodnom a európskom podujatí. Často s pozoruhodných úspechom v každej oblasti kultúrnej činnosti (porovnaj Kroniky školských a mimoškolských organizácií, jubilejné publikácie družstevných organizácií; Pavol Oveč ka, 1991; Š. Ovečka,1998; L. Kormanová,1995; 1998; E. Ovečková,1998; A. Vaj čiová,1998, J.Havlíčková,1998; Ľ.Menšíková,1998 a iní). V obidvoch častiach mesta, sa najmä športové podujatia robili vo voľnej prírode, neskôr v športových zariadeniach škôl a Saleziánskeho oratória. Vo vyučovacích predmetoch a umeleckých odboroch sa podujatia konali vo väčších priestoroch tried, v prírode (napríklad Výstava ihličnatých stromov v r. 1930 a i.) a až neskôr v dvoch kultúrnych domoch. Teraz ich prenajali súkromným podnikateľom. V Šaštíne bolo aj kino (Kino Osveta, Kino Tatra, Kino Bradlo, Kino saleziánskeho oratória), v ktorom sa premietali filmy pre žiakov šaštínsko-strážskych škôl. V rokoch po 1.svetovej vojne do r. 1938 v nich žiaci videli také filmy ako: Raj zvierat (1929), Cesta polárnym krajom a ríšou medveďov (1929), Život a utrpenie Krista (1931), Kráľ kráľov (1932), Rieka Labe (1933), Kartágo (1934), Svätý Václav (1935). V spomínaných rokoch sa oratoriáni veselili na „chaplinovkách” a po 2.svetovej vojne na Micky-Mausovi. Samozrejme, že videli viaceré vážne filmy (Farár od svätého Dominika – 1947 a iné).
      Oratoriáni, od roku 1990 chlapci aj dievčatá, vystupujú s kultúrnym programom (divadelné hry, hudobno-spevácke koncerty, akadémie, kvízové hry, karnevaly, plesové zábavy a iné) v kláštorných kultúrnych zariadeniach.
O kultúrnej úrovni obyvateľov Šaštína-Stráží si urobíme obraz aj z výberu tém prednášok učiteľov. Napríklad: O dôležitosti roľníckych prác a význame plodín v živote človeka a pre priemysel – 1928; Telesná výchova a hry ako výchovný prostriedok – 1932; Vzduch, naše more – 1934; O spolupráci rodiny so školou – 1934; O tuberkolóze – 1935; O hygiene dieťaťa – 1935; O ošetrovaní chorých s praktickou ukážkou – 1935; O diftérii – 1936; O národohospodárskom význame pestovania ovocných stromčekov – 1936; Trest ako výchovný prostriedok – 1936; Protiplynová obrana – 1936; Osivo a siatie – 1937; V mieri bdelosť – 1937; Lepším bývaním k zdraviu ľudu – 1938; Dieťa v prvej triede – 1943; O dopravných predpisoch – 1964 a iné. Potom z výberu slovenských klasikov v dramatickej tvorbe, M.B.Sládkoviča, F.Urbánka, J.Palárika a z veľmi početného repertoára náročných divadelných hier, aj operiet, ktoré hrali členovia Orla a Sokola. Nacvičovali ich nezabudnuteľní režiséri a maskovali takmer profesionální maskéri. Medzi obyvateľmi sa vždy našli dobrí javiskoví výtvarníci, divadelní osvetľovači a technici, ktorí ozvučili sálu. E. Ovečková (1998) zdôrazňuje skutočnosť, že ochotnícke divadlo malo, tak v Strážach ako aj v Šaštíne, najdlhšiu a najbohatšiu tradíciu. Preto nikto nevie povedať, kedy začali dejiny ochotníckeho divadeľníctva v našom meste. O všetkom, čo sme povedali o šaštínsko-strážskom divadelníctve, nás presvedčí živosť už historických fotografií a dokumentácia divadelných hier z neskoršieho obdobia a zo súčasnosti. Pravdaže, z rozličných kultúrno-spoločenských organizácií. Deti z času na čas potešili bábkari s ich bábkovým divadlom (Veselý Gašparko, Návrat k domovine a i.).
      Kultúrnosť obyvateľov mesta sa ukázala na výstavách s rôznou tématikou, najmä zo záujmovej ľudovej tvorivosti občanov (Výstava ihličnatých stromov, v školskej záhrade v Strážach v roku 1930; Výstava plodín v Strážach – 1930; Výstava ručných prác žiakov a metodických prác učiteľov v Strážach, 1938; Výstava ľudových výtvarníkov, v Strážach r. 1955. Vystavovali na nej výšivky, obrazy a keramiku - fajansové práce. Výstava ovocia, zeleniny a kvetov, v kultúrnom dome v Šaštíne, r. 1967; Výstava výtvarných prác začiatočníkov, pokročilých a detí z materských škôl v Šaštíne r. 1968. Častejšie boli Výstavy kníh, spojené s predajom kníh, alebo výstavy z príležitosti rôznych výročí podnikov – k 230. výročiu vzniku manufaktúry v Šaštíne, v r. 1966 a iné). Obyvatelia mesta videli veľa výstav s náboženskou tématikou. Napríklad: Misijnú výstavu v r.1939; 70.výročie saleziánov na Slovensku – 1994; Andrej Pauliny – 1995; Ján Pavol II. a Sedembolestná Panna Mária – 1995; Žofia Suchá Sedembolestnej Panne Márii, hlavnej Patrónke Slovenska – 1996; Stabat Mater – 1996; Sedembolestná – 1997. Autorom scenárov a inštalačných plánov týchto výstav po roku 1990 je Zoltán Schmidt. Každú výstavu vysielala Slovenská televízia v uvedených rokoch.
      Kultúrnu úroveň šaštínsko-strážskych obyvateľov vybadáme z náročnosti pohovorov s renomovanými spisovateľmi, básnikmi a inými osobnosťami pracujúcimi v kultúre. Čiže, v pestovaní dokonalosti spisovného jazyka a krásna umeleckého slova. Kvôli tomuto cieľu sa usporiadali stretnutia s J. Buzássym, L. Ballekom, V. Bednárom, Šaštínčanom D. Dušekom, A. Ferkom, J. Horákom, Š. Hajdinom, T. Janovicom, Ľ. Juríkom, E. Jelšovskou, M. Kráľovičovou, J. Kalašom, Ľ. Kuchtom, M. Krnom, V. Mihálikom, J. Navrátilom, J. Pavlovičom, M. Richterom, V. Ruskom, M. Rúfusom, V. Šikulom, P. Štrellingerom, E. Vajdlerom, H. Zelinovou a i. Obľúbené boli literárne večery, večery poézie a iné výchovno-vzdelávacie podujatia (kvízové večery, rozprávkové doobedia a pod.). Viaceré recitátorky sa zúčastňovali súťaží, ako Vansovej Lomnička, Štúrova Modra alebo na Festivale revolučnej poézie a prózy v Lip tovskom Mikuláši. Všade získavali prvé ceny.
      Dobré výsledky dosahovali od nepamäti aj hudobné a spevácke telesá. Zaobísť sa bez nich nemohli nijaké slávnosti, sviatky cirkevné a iné tradičné občianske alebo spoločenské a rodinné záležitosti. Nie div, že z toľkorakých druhov osvetovej činnosti vzišli vynikajúci rodáci z obidvoch mestských častí. Isteže, v zhode s uvedenou kultúrnou skutočnosťou zohrávajú svoju úlohu koncerty slávnych hudobných (filharmonických alebo komorných), speváckych telies a koncertných umelcov. Uskutočňujú sa v rámci celonárodných cirkevných slávností alebo v rámci prípravy rozhlasových a televíznych programov, priamo v národnej kultúrnej pamiatke – v Bazilike Panny Márie Sedembolestnej. Nakoniec, aj kontakt s dychovými hudbami, spevokolom a spevákmi i speváčkami zo Záhoria a Slovenska vôbec alebo aj z Českej republiky (Moravy), z príležitosti veľkých pútí.
      Od polovice nášho storočia vznikli aj u nás džezové hudobné telesá, ktoré okoby vytláčali zo svadieb, plesov, majálesov a juniálesov dychovú hudbu a ľudových muzikantov aj spevákov. O nich totiž v Šaštíne-Strážach núdza nikdy nebola. V posledných rokoch sú mnohé kultúrne podujatia sprevádzané iba gitarou. Dokonca aj počas bohoslužobných obradov. Nakoniec, hoci nemôžeme zaznamenať a vyčísliť každú kultúrnu činnosť v obidvoch mestských častiach, predsa nevynecháme z tejto činnosti veľký záujem občanov o ľudovýchovný kurz Slovenských dejín v rokoch 1939–1940 a tradičný záujem čitateľov o literatúru v knižnici nášho mesta. Individuálna práca knihovníka s čitateľom rozvíja osobnosť človeka od dieťaťa po starca. Starí ľudia vďačia kultúre spoluobčanov, ktorá sa každý rok v októbri prejavuje starším spoluobčanom v tzv. Ohníčku lásky k človeku. Pripravuje sa v spolupráci so žiakmi Základných škôl a Základnej umeleckej školy v Šaštíne-Strážach.