Z pamätihodností Šaštína-Stráží spomenieme najprv národnú kultúrnu pamiatku – dvojvežovú Baziliku Panny Márie Sedembolestnej. Má charakter baziliky menšej (basilica minor). Repzentuje posledné obdobie barokového slohu (neskorý barok) na Slovensku. Začal ju stavať Matej Vépy, v roku 1736. Asi podľa návrhov J.E.Fischera z Erlandu (J.Rusina,1991), spolu s kláštorom pavlínov. V roku 1757 skončil svoje maliarske umelecké diela v chrámovej lodi Jozef Ján Chamant (1699-1768), profesor Akadémie výtvarného umenia vo Florencii, v Taliansku. Maľby v bočných kaplnkách sú dielom Jána Lukáša Krackera (1756-1757). Obraz svätého Jána Bosca je dielom viedenského maliara Ernesta Hochschertnera (1931). Hlavný oltár projektoval František Anton Hillebrandt. Bol postavený v roku 1764 s menzou z červeného mramora (H.Radváni,1990). Milostivá socha Panny Márie (Pieta) je neskorogotická resp. renesenčná podunajská práca neznámeho majstra, z roku 1564. Polychrómovaná drevená ľudová plastika je 85 cm vysoká a 91 cm široká (I.Pišutová,1991). Veže tohto impozantného mariánskeho pútnického chrámu boli dokončené v roku 1864. Veže sú vysoké 75 m. Okrem toho, čo sme vyššie spomenuli, je v bazilike rokoková kazateľnica s plastikami Premenenia Pána na Hore Tábor, ktorá vyniká na vrchole baldachýna. Organ patrí k najväčším organom na Slovensku. Postavili ho v roku 1950, ako Opus 3113 národný podnik Varhany Krnov. Organ je päťmanuálový, pneumaticko-kuželový hudobný nástroj. Má 91 registrov a tri hracie stoly. Figurálna výzdoba je z pôvodného dvojmanuálového organa, ktorý mal 23 registrov. V roku 1771 ho kostolu darovala cisárovná Mária Terézia. Zhotovil ho brniansky organár Ján Xaver Výmola (1722-1805).
      Kaplnku s trojuholníkovým pôdorysom na severovýchodnej strane bočného priečelia baziliky, postavili v roku 1654, aby v nej umiestnili milostivú sochu Piety. Na hlavný oltár baziliky ju preniesli v roku 1764. Neskorobarokový komplex kláštora, spojeného s bazilikou, bol postavený v rokoch 1733-1786. Stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice urobil trnavský kamenársky majster Jozef Habenicht a postavil ju na Kláštornom námestí v roku 1821.
    K najstarším pamiatkam nášho mesta patria dva pôvodne gotické kostoly. V Strážach má datovanie 1339 a v Šaštíne z roku 1400. Prvý bol opravený v prvej polovici 19.storočia, druhý v roku 1685 barokizovali. Vedľa neho je Loretánska kaplnka zo 17.storočia. V 19. storočí ju prestavili. Kalváriu pri cintoríne v Šaštíne postavili v roku 1798.
      Pôvodný renesačno-barokový kaštieľ bol v roku 1736 prispôsobený na manufaktúru (Šaštínska kartúnka) a v 19.storočí na cukrovar.
Synagóga židovského etnika v Šaštíne a v Strážach nad Myjavou, bola postavená v roku 1852. Je to sieňová neskoroklasicistická budova. V centre bola obradová sieň, okolo ktorej bola na poschodí z troch strán galéria pre ženy, postavená na iónskych stĺpoch. Archu zmluvy ozdobovalo šesť korintských stĺpov. Hlavná fasáda mala značne vystupujúci stredný rizalit s akcentovanou korunnou rímsou. Nad ňou bol vyvýšený trojhranný štít, s termovým oknom. Fasáda bola koncom 19.storočia upravená (Š.Ovečka,1998).
      V priestoroch na ľavej strane hlavného oltára v bazilike na prvom a druhom poschodí, je tematická výstava „Sedembolestná”. Ňou 15.septembra 1997 slávnostne otvoril J.Em.Jozef kardinál Tomko Mariologické múzeum Slovenskej národnej svätyne v Šaštíne-Strážach.